Gay Pride v NYC, 2004

Práve pred týždňom sa konal veľký Gay Pride pochod v Manhattane, na počesť 35. výročia Stonewall-u. Gejovia sa vtedy v gejskom bare vzbúrili proti policajnej brutalite. Teraz, po mnohých rokoch, sa ústrednou témou pochodu stala nie policajná brutalita, diskriminácia alebo iné neplechy, ale aj Gay Wedding – teda možnosť legálnych sobášov pre lesby a gejov .

Ženské a mužské páry sa pred sprievodom, na ktorom sa zúčastnilo asi 1,5 milióna ľudí z celej krajiny, symbolicky zosobášili a dali tak celej spoločnosti najavo, že toto právo si nárokujú. Tento veľký sprievod bol vyvrcholením série sprievodov a koncertov na počesť Gay Pride po celom meste. Ten v Brooklyne sa napríklad konal týždeň pred Manhattanským.

Médiá sa tiež celý víkend zaoberali lesbicko-gejskymi témami. The New York Times napríklad priniesol okrem informácií a fotiek zo sprievodu aj reportáž o bezdomovcoch, ktorí sú na ulici preto, lebo sa buď rodičom priznali, že sú gejovia, alebo sa ich orientácia dostala na verejnosť inak, a tí ich z domu vyhodili. Niektorí sa sem prisťahovali z iných miest a mestečiek, lebo si myslia, že život tu bude ľahší. Ale nie je. Väčšina tychto mladých mužov žije z prostitúcie alebo z krátkodobých vzťahov so značne staršími mužmi, ktorí ich po čase na ulicu znova vyhodia.

Väčšine z nich koluje v krvi vírus HIV. V celom meste je iba jeden útulok pre lesby a gejov a ten ma kapacitu okolo tucta postelí. Žiaľ, žiadateľov je každú noc viac a viac. Podľa článku sa odhaduje, že polovica zo všetkých mladistvých bezdomovcov sú lesby a gejovia. A to je veľmi smutné v meste, kde žije toľko bohatých gejov, dodáva autor článku. Časť článku bola venovaná aj portrétu policajta, ktorý bol vtedy, keď sa bitka v Stonewalle vypukla, v službe.

V nedeľu, príloha The New York Times, ktorá sa volá Sunday Style, a v ktorej sa uverejňujú sobášne oznámenia, mala dve oznámenia pre lesbické a jedno pre gejský pár. The New York Times začal uverejňovať oznámenia o ceremóniách lesieb a gejov už pred niekoľkými rokmi, no doteraz sa legálne sobáše nemohli konať (teraz sa môžu konať iba v state Massatchusets). Neskôr tento týždeň prišla správa, že magistrát mesta New York schválil zákon, podľa ktorého musia všetky organizácie, ktoré robia obchod s mestom, dať lesbicko-gejskym párom rovnaké práva a vymoženosti, ako heterosexuálnym manželom.

HBO vysielalo v pondelok večer film In&Out, v ktorom Kevin Kline hrá vidieckeho učiteľa, ktorého náhodou „vycomingoutuje“ jeho bývalý žiak, ktorý dostal Oskara za film, v ktorom hrá geja. Tento film je ešte stále veľmi aktuálny, pretože v USA ešte vždy nie je ľahké byť gejom, ak nežijete v niektorom z veľkomiest. A ani vo veľkomeste to nie je automaticky ľahké, aj tu sa človek veľmi často stretne s predsudkami a urážkami. Je zaujímavé, že práve teraz sa do kín dostal film De-Lovely, v ktorom Kevin Kline hrá úlohu Cole Portera, ktorý bol tiež gej, ale ktorý sa oženil so zámožnou ženou a podľa dostupných informácií si veľmi pekne nažívali, aj keď mali rôznych milencov, pričom Porter písal svoje nádherné romantické milostné piesne, ktoré sú veľmi populárne i dnes. Málokto však vedel, že tie piesne neboli o jeho manželke, alebo iných ženách, ale boli o mužoch a pre mužov. Aj takáto bola a dodnes je jedna z mnohých verzií životnej reality tých, ktorí sa nemôžu alebo boja žiť otvorene ako lesby alebo gejovia.

Vybijana

Michal Viewegh je veľmi zručný spisovateľ, ktorý už napísal mnoho bestsellerov, a hoci úroveň jeho kníh kolíše, milovníci dobrej fikcie sú na jeho prózy vždy zvedaví.
Vieweghova najnovšia kniha, Vybíjaná, patrí k tým vydareným. Je to dômyselne prešpekulovaný príbeh niekoľkých spolužiakov, ktorí sú aj po mnohých rokoch stále v kontakte. Celý komplikovaný príbeh nám po častiach rozprávajú jednotliví protagonisti a z kúskov sa celok vyvinie iba na konci.

Jeden zo spolužiakov, Skippy, je starý mládenec, ktorý prosí svojich rozvedených spolužiakov, aby mu pomohli nájsť si ženu. Ale kto by chcel neporiadneho gynekológa, pijana, ktorý každého častuje nechutnými pubertiackymi rýmovačkami o ženách a sexe? Skippy je na začiatku knihy tak veľmi heterosexuálny, že je nám samozrejme podozrivý. A nie len nám. Jeho spolužiačka Eva, do ktorej je každý zbláznený, sa tiež čuduje, prečo sa k nej Skippy každú stredu chodí dívať na futbal v telke, a nič si s ňou nezačne. Je teplý? No jasné, že je. Lenže sa to po toľkých rokoch predstierania bojí svojim najlepším priateľom povedať.

Viewegh nám tu po troške veľmi pekne vykreslil typického geja, ktorý chce mať priateľa a s ním rodinu, lenže strach mu nedovolí mať ani svoju ozajstnú identitu. A tak je Skippy rád, že sa jeho priateľ Jeff s Evou rozviedol a on môže s Jeffom a jeho dcérou chodiť na víkendové výlety do prírody. Na konci knižky síce odletí do Austrálie za svojim internetovým milencom, no vzápätí ho vidíme sa predčasne vracať, a nevieme, čo sa vlastne stalo.

Každému odporúčam túto knižku, a ak môžete, kúpte si drahšiu českú verziu. Ak si Česi musia slovenské knižky prekladať, lebo vraj by ich inak nikto nekupoval, my nemusíme byť rovnako hlúpi. Ak sme schopní si niečo prečítať v origináli, prečo sa uskromňovať s prekladom? Podľa mňa Slováci ešte češtine rozumejú.

The L Word

L ako lesba
Káblová spoločnosť Showtime uviedla vo februári premiéru druhej série seriálu The L Word (Slovo L). To slovo, začínajúce sa na “L” je samozrejme lesba. A seriál je o lesbách, ktoré žijú svoj zaujímavý život v Los Angeles. Premiéra prvej série prilákala skoro milión divákov z trinástich miliónov predplatiteľov káblovej televízie, na začiatok druhej série boli zvedaví diváci v počte okolo 600 000, čo tiež nie je zlé vzhľadom na to, že to už nie je novinka a že reklamná kampaň nebola taká masívna, ako v minulosti.
Takže aký je L Word? Trošku asi telenovelistický, ale stále lepší, ako “Manuely”, na ktoré sme zvyknutí z Mexika. A asi tiež trošku menej realistický, ako ozajstný život, a trošku spoliehajúci sa na stereotypy. Napriek tomu, ja osobne sa neviem dočkať nedeľného večera, keď si sadnem pred televízor a nedvíham telefón. Malý je tento náš lesbický svet, treba si vážiť všetko, čo nám v ňom poskytne trocha potechy.
V prvej sérii sme spoznali Bette, Tinu, Alice, Danu, Tanyu, Jenny a Shane, ako priateľky, okolo ktorých sa seriál točí. Bette a Tina bývajú spolu v krásnom dome s bazénom. Bette, vystresovaná workoholička, pracuje ako riaditeľka múzea, oblieka sa veľmi elegantne (Jennifer Beals mi skoro v každej scéne vyrazí dych svojou krásou) a skoro neustále telefonuje. Tina, jej priateľka sa vzdala svojho dobre plateného miesta, lebo chce otehotnieť. Dana je mladá tenistka, ktorá sa najprv trápi s coming outom – má kamaráta, ktorý ju odprevádza na rôzne podujatia, kde pózujú ako šťastný párik – ale nakoniec sa jej podarí vyjsť na svetlo sveta ako lesba a dá sa do kopy s Tanyou, ktorá je neuveriteľne zhovorčivá a rada klebetí. Alice je novinárka, ktorá sa v jednej chvíli rozhodne, že už má žien po krk a skúsi to s druhým pohlavím. Stretne muža, ktorý sa identifikuje ako lesba. Alice je v siedmom nebi, až kým nepríde na to, že jej priateľ je naozaj duševne lesba a jeho emócie sú práve také komplikované, od akých chcela ujsť. Shane je ďalší stereotyp – promiskuitná krátkovlasá kaderníčka, ktorá nechce mať vzťah a musí od seba odháňať hordy dievčat a žien, ktoré sa do nej zaľúbia po spoločne strávených nociach. Samozrejme aj Shane sa stane, že sa zaľúbi napriek svojej vôli, a to dokonca do vydatej ženy, o dosť staršej od nej. Situácia sa zvrtne do tragédie v momente, keď sa dcéra spomínanej vydatej ženy zaľúbi do Shane. Jenny je ašpirujúca spisovateľka, ktorá sa prisťahuje do domu vedľa Bette a Tiny so svojím priateľom Timom. Tim študuje telocvik a je trénerom plaveckého tímu. Chudák netuší, že jeho milá si začne s Marinou, majiteľkou kaviarne The Planet, kde sa naše protagonistky stretávajú. Nakoniec ich Tim pristihne pri čine, čím sa začne celý rad chaotických udalostí, vrátane sobáša a rozvodu Tima a Jenny.
Toľko hádam aj stačí o hlavných protagonistoch, ak sa vám to zdá príliš komplikované, je to úplne v poriadku. Ide totiž o klasický americký seriál typu každý s každým.
Seriál The L Word je veľmi úspešný aj v kruhoch amerických celebrít – mnohé veľké mená chcú mať menšiu rolu, aby sa ukázali, ale s podmienkou, že nebudú lesby a nebudú mať sex so ženou. Kritika je však pomerne priama: lesby takto nežijú. Majú oveľa menej peňazí, oveľa menej času vysedávať v kaviarňach, majú oveľa menej sexu a komplikácií v živote. A toto všetko je pravda, ak berieme do úvahy priemerné lesby. Ale ak by seriál – tento, alebo hociktorý iný – bol o priemerných ľuďoch, nikto by ho nepozeral. Kto by bol zvedavý na lesby, ktoré nemajú radi svoju robotu, majú málo peňazí a preto nikde nechodia a nič zvláštne nerobia a ktoré nemajú komplikácie vo svojom milostnom živote? Okrem toho – spolky lesieb podobné spolku z L Word existujú. Ja som bola časťou jedného takéhoto spolku počas asi dvoch rokov v Budapešti. Stereotypy podobné Shane, Alice, Bette a Jenny poznám zo svojho života tiež a mnoho mojich známych má milenky, ktoré sú vydaté a majú deti. Napriek tomu dúfam, že scenáristky sa pochlapia a vymyslia niečo nové, intelektuálne, emocionálne a esteticky inovatívne a pozornosť kritiky sa znova v pozitívnom zmysle obráti na náš malinký svet slova začínajúceho na L.